Homo Dospelus

Autor: Ján Chomík | 21.11.2017 o 11:43 | Karma článku: 7,88 | Prečítané:  875x

Sedím v autobuse s číslom 39. Ešte pár zastávok a budem vystupovať. Tieto prestupy dôverne poznám. Zastávka bude plná ľudí. Niekto bude čakať na vysnívanú modernú osemnástku, iný zase na rozheganú sedemdesiatku.

Na zastávke sa ľudia zhlukujú do skupiniek. Chcem sa pridať k mladým, ale pre nich už nie som dosť mladý. K tým starým tiež nemôžem, pre nich nie som zase dosť starý. Dočasne som uviazol v období vekovej nedefinovateľnosti. Jediná skupina, do ktorej sa môžem zaradiť je Homo Dospelus, čiže človek dospelý. Otázka znie, naozaj som?

Spomínam si, ako mi otec, keď oslavoval päťdesiatku hovoril, že sa stále vnútorne cíti ako chlapec. Vtedy som mu zo žartu povedal, že je najvyšší čas s tým niečo urobiť. On však nemyslel tie otrepané frázy „vek je len číslo“, alebo „človek je taký mladý, ako sa cíti“. Mal na mysli ten spoločenský štatút - byť DOSPELÝ. Keď som bol dieťa, tak dospelí boli samostatné etnikum, spoločenský druh Homo Dospelus. Jeho typickým znakom bolo, že mohol rozhodovať v podstate o čomkoľvek. Z pohľadu dieťaťa samozrejme. Prepínať televízor na základe vlastného uváženia, vedel variť a upratovať, mal peniaze. Nemusel chodiť do školy a spať chodil až keď chcel. Najlepšie však bolo, že mohol robiť všetky veci, o ktorých nemohol Homo Deckus ani snívať.

Keď budeš dospelý, rob si čo chceš!Dospelosť bola v detstve moja vysnívaná cieľová stanica s názvom Terra Sancta. Vtedy som si myslel, že kým sa tam dostanem, prejde večnosť. Homo Deckus totiž vníma čas úplne inak. Zatiaľ kým Homo Dospelus sa prevažne sústreďuje na blízku budúcnosť, alebo paradoxne na vzdialenú minulosť, tak Homo Deckus žije v prítomnosti. Seba a budúcnosť si spája maximálne s koncom vyučovania. V dlhodobejšom horizonte dokáže vnímať už len príchod letných prázdnin, alebo Vianoc.

Pozoruhodnou súčasťou dospievania chlapcov, sú bezpochyby všetky tie sprievodné momenty. Napríklad prvý vlastný nožík. V mojom prípade to bola takzvaná rybička. Síce bola tak tupá, že som s ňou nevedel prerezať ani maslo izbovej teploty, ale o to vôbec nešlo. Ďalšou pomyselnou vstupenkou do sveta dospelých, bola určite moja prvá kravata. Spomínam si, ako mi ju otec požičal, aby som bol pri štedrovečernej večeri za elegána. Opatrným krokom predátora z džungle som sa blížil k stolu. V momente, keď som si sadal na stoličku som zistil, že si kravatu namáčam v kapustnici. Z otcových očí som vyčítal nervozitu, ale podarilo sa mu ju udržať na uzde, dokonca aj v momente, keď som nasiaknutú polievku žmýkal z kravaty späť do taniera.

O nejakú dobu prišiel jeden z tých väčších míľnikov v mojom živote chlapca. Prvé holenie. Už som nebol v pozícii malého chlapca, ktorého fascinovala bohatá smotanová pena na otcovej tvári a obratnosť s akou sa holí. Role sa vymenili, ja som sa holil a otec tŕpol, aby som sa nepodrezal.

Prvé ozajstné chodenie s dievčaťom, to bol tiež dôležitý moment. Ozajstným myslím to, že o tom, že spolu chodíme vedela aj ona. Prvé prechádzky a držanie sa za ruky. Obavy a zároveň vzrušenie z prvého bozkávania. Ona v napätom očakávaní, či to bude ako v Angelike, a ja zase či to bude ako v Sexmisii. Časom, po všetkých týchto náročných skúškach sa človek dopracoval tam, kde začína skutočný intímny život. Prvý prezervatív bol asi najnákladnejšou položkou z mojich dovtedy zrealizovaných útratách. Dôvodom bol prostý fakt, že som sa cítil istejší, keď som ho kupoval spolu s ďalšími dvanástimi zbytočnými položkami. Každý z nás, čo si tým prešiel sa už nikdy nepozrie s počudovaním na mladíka, ktorý stojí pred vami v obchode a na pohyblivom páse má prezervatív, dvadsať deka tresky, tri rožky a žuvačky.

Predposledným stupienkom k dospelosti bola za mojich čias povinná vojenská služba. Veď sa aj hovorilo, že tá robí z chlapcov chlapov. Nuž čo na to povedať, dalo sa to prežiť. Naučil som sa, ako si po maďarsky vypýtať cigaretu. Rovnako ako maďarsky zaklamať, že ju nemám. No a potom sme sa učili pochodovať, plaziť, kopať, šúrovať a podobne. Celé to obdobie bolo plné rozkazov, zákazov a rôznych akcií. Najčastejšia z nich bola akcia IHLA. To znamenalo, že sa musíte niekde čo najrýchlejšie zašiť.

Niekto hovorí, že posledným krokom k tomu, aby sa z vás stal skutočný Homo Dospelus je uvedomenie, že všetky tie výsady a privilégia dospelých, sú podmienené povinnosťami a zodpovednosťou. Vedomie, že naše činy majú následky. Iný zase hovorí, že dospelý ste vtedy, keď začnete vychovávať deti. Uberiete z vlastných nárokov a potrieb. Všetky vedomosti, skúsenosti zbierané počas svojho života odovzdávate v dobrej viere ďalej. Dokonale pochopíte význam slova chrániť.

Toto všetko som už zažil a ešte aj zažívam, ale ten Homo Dospelus mi aj tak nejako nesedí. Chlapec, o ktorom mi otec rozprával je asi dedičný. Už aj u mňa ten sopliak začína vystrkovať rožky. Niekedy len tak nenápadne, napríklad keď na rodičovskom združení počas závažnej rozpravy o zbere papiera, mám urgentnú potrebu skontrolovať facebook. Zisťujem, že ešte stále sa ma vedia rozosmiať infantilné vtipy o Mórickovi a učiteľke. Rád si občas staviam vzdušné zámky. Na obed nechcem polievku, iba hlavné jedlo, lebo nemám hlad. Ale o desať minút neskôr zvládnem bez problémov dve tatranky a jogurt. Lepkavé prsty zo šúpania pomaranča si utriem do teplákov až keď sa nikto nepozerá. Verte mi, to je len pár príkladov z toho, čo to chlapčisko so mnou vyvádza.

Zistil som, že moja vysnívaná cieľová stanica s menom dospelosť, nie je taká zábavná ako som si myslel. Skôr naopak, je to občas pekná nuda. Môj vnútorný vesmír však zažíva inverziu. Už nechce viac dospievať. Občas si želá, aby sa z tej cesty dalo vrátiť zase späť, ale to už nejde. Našťastie jediné čo postupuje chronologicky je iba náš vek. Naše myšlienky nepoznajú čas. Žijú si svoj vlastný život v rôznych časopriestoroch, ktoré sú vzájomne pretkané medzi sebou. V jednom priestore sme seriózni dospelí  a v druhom takmer detinskí. Výrazy ako Teraz, Vtedy, Potom sa vzájomne pohlcujú a miešajú. Homo Dospelus je neexistuje, je to len chiméra.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zálohovanie PET fliaš je bližšie. Na aké prekážky naráža?

Zálohovaním sa vyzbiera 90 percent fliaš.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Slovensko vo finále MS vo futbale? Nie je to utópia

Slovenský futbal môže siahať na vrchol.

KOMENTÁR ONDREJA PODSTUPKU

Pomôžme ministrovi spraviť drahé a bolestivé rozhodnutie

Zálohovanie PET fliaš je dobrý a bolestivý nápad.


Už ste čítali?