Vinco a chudnutie

Autor: Ján Chomík | 21.3.2018 o 17:51 | Karma článku: 5,42 | Prečítané:  1884x

Vinco už niekoľko rokov neúspešne bojuje s obezitou. K slovesu „bojovať“ však musíme pristupovať obozretne.  

Ak by totiž spojenci v Normandii bojovali proti nepriateľovi s takou vervou, ako Vinco s diétou, tak by sme pravdepodobne čítali tieto riadky v nemčine.

Vincent nie je typ človeka, ktorý by svoju hmotnosť riešil na dennej báze. Raz za čas sa v ňom však ozve tichý hlások, ktorý sa dožaduje po zmene. Jeden z takých momentov je napríklad vtedy, keď si skrutkovačom robí do opasku novú dieru, alebo keď sa prežerie a jeho žlčník zvolá mimoriadnu tlačovku. Je pravda, že Vinco už párkrát schudol, rovnako ako je pravda, že následne opäť pribral. Stále ten istý scenár; to čo išlo dole, išlo potom dvojnásobne hore.

Najprv to Vinco skúšal s cvičením. Prezrel si pár motivačných videí na internete a dokonca investoval aj do časopisu, ktorý sa zaoberá posilňovaním a zdravým životným štýlom. Navnadený mužskou muskulatúrou na titulnej strane, pripomínajúcu svalnaté grilované kurča si vytvoril svoj vlastný tréningový plán. Po dôkladnom zvážení sa rozhodol, že pre začiatok by to mohol skúsiť s behom. Dôvod prečo sa rozhodol práve pre tento spôsob aktívneho pohybu, nie je nikomu jasný, dokonca ani Vincovi. Nikdy v živote totiž beh nepraktizoval, ak teda nepočítame beh na autobusovú zástavku. Ešte aj pri tejto činnosti Vinco pôsobí nerozhodne. Je to taký ten rozpačitý typ, ktorý sa nevie rozhodnúť, či má ešte bežať, alebo to už vzdať a počkať na ďalší spoj. Chaoticky strieda šprint s ležérnou chôdzou. Dokonca aj v mladosti patril k tej časti žiakov, ktorí sabotovali povinný dvanásť minútový beh tým, že ho odkráčali mierne rýchlym krokom. Napriek gestapáckym manierom ich telocvikára, hrdo kráčal v bielom tielku a zarezanými červenými trenkami po bežeckej dráhe. Svoje triumfálne víťazstvo nad učiteľskou autoritou oslávil dupľou dukátových buchtičiek v školskej jedálni.

Večer mal problém zaspať, ako sa už nevedel dočkať rána. Naplánoval si totiž ranný päť kilometrový beh. Ráno vstal o šiestej, obliekol sa a s odhodlaním vyštartoval ku štíhlejším zajtrajškom. Po asi tristo metroch niečoho, čo by sme mohli s prižmúreným okom definovať ako beh, padol na kolená a povracal sa. Domov odkríval s natiahnutým lýtkovým svalom a penou v kútikoch úst.

Po tejto nešťastnej skúsenosti dal Vinco radšej prednosť úprave svojho jedálnička. Matke odprezentoval svoju predstavu o zdravej výžive a s karhavým pohľadom jej naznačil, že by aj ona mohla trochu schudnúť. Po jej odpovedi, že začne nad tým uvažovať v momente, keď jej Vinco začne prispievať vyššou sumou na stravu, už na svojom návrhu tak urputne netrval. Možno aj preto mu napadlo, že najlepšou diétou je proste nejesť. Najprv skúsi tri dni piť len vodu a potom bude jesť týždeň iba ryžu. Ako vždy jeho plán znel atraktívne a jednoducho.

Nasledujúci deň už na obed pociťoval ukrutný hlad. V hlave nedokázal udržať nič iné, iba myšlienky na jedlo. Dlhé a sužujúce chvíľky si krátil tým, že zhruba každých osemnásť minút zvedavo otváral a následne zatváral dvierka na chladničke. Vždy len nakukol, občas niečo prerovnal a nakoniec ju s bolestivým pohľadom zavrel. Skúšal svoju myseľ odpútať čítaním matkinho časopisu, ale prichytil sa pri tom, že už pol hodinu hľadí na dvojstranu s receptami. Zapol televízor. Márna snaha, dokonca aj prírodopisný dokument o zebrách, vnímal ako nejakú kulinársku reláciu. Okolo piatej mu začal mozog vysielať signál, že to športovanie vzdal trochu predčasne. Však nemusí hneď behať maratón, určite bude stačiť na začiatok rýchla chôdza, pár drepov ráno a pár pred spaním. Na telo sa musí pomaly, svoj nadbytočný tuk tiež nezískal zo dňa na deň. Hlavné ale je, že sa bude môcť normálne najesť, bez výčitiek. Ach bože to bola úľava! Joj ako mu dobre padlo, že to takto vyšpekuloval. Že mu to skôr nenapadlo, usmieval sa Vinco a popri tom už tlačil do seba chleba bohato natretý pečeňovou paštétou. Potom si ešte dá zvyšok zo toho včerajšieho segedínskeho, čo tak na neho lákavo hľadel celý deň z chladničky. Len tak na chuť s polovicou knedle.

Determinovaný svojim intelektom a nízkou schopnosťou sebareflexie, Vinco stále nevie pochopiť, prečo je obézny a ako z toho začarované kruhu von. Jediné rozumné vysvetlenie, ktoré je schopný akceptovať je skutočnosť, že asi musí trpieť nejakou atypickou metabolickou poruchou. Pre vlastné upokojenie a v rámci psychohygieny, jeho myseľ začne produkovať alternatívne riešenia problému s jeho nadváhou.

Vinco si pod vplyvom filmov z hollywoodskej produkcie predstavuje, že ráno vstane a zistí, že nejakým záhadným spôsobom sa zmenili kalorické hodnoty potravín. Tie kalorické majú nízku hodnotu a tie nekalorické opačne. Funguje to samozrejme, len v jeho prípade, inak by sa mu táto zázračné premena nepáčila. Prečo by mali aj ostatní chudnúť jednoduchým spôsobom, keď si takto nevymysleli. Je to jeho nápad, on sa nadrel. Takže paradoxne, aby človek dokázal schudnúť tak musí konzumovať všetko mastné, tučné a najlepšie preliate tatárskou omáčkou. Dokonalý diétny pokrm je česká klasika vepřo-zelo-knedlo. Dokonca všetky produkty rýchleho občerstvenia sú povinnou súčasťou diétneho režimu. Dôležitý je aj časový rozvrh stravovania. Zmrzlina, puding, čokoláda a podobné pokrmy sa musia jesť až po dvadsiatej druhej hodine. Najlepšie tesne pred spaním. Vinco túto fantasmagóriu doťahuje k dokonalosti tým, že akceptuje aj obrátenú stranu mince. Človek si musí dávať pozor na nebezpečne kalorickú zeleninu a potraviny s nízkym obsahom tuku a cukru. Úplným satanom sú kalórie v minerálke, či biely zabijak tofu. Vinco sa však pozná. Veľmi dobre vie, že občas by aj on zhrešil. Napríklad s varenou pohankou, zväzkom reďkoviek, alebo plným pohárom odstredeného mlieka.

Druhý spôsob by fungoval na spôsob tukového teleportu. Vinco si predstavuje, že disponuje nadprirodzenou schopnosťou. Dokáže svoj nadbytočný tuk premiestňovať z vlastného tela na iné. A to iba obyčajným pohľadom. Hlavne by sa zameral na štíhlych ľudí. "Možno oni chcú pribrať a nevedia ako na to!" uvažuje. Predstavuje si ako kráča napríklad námestím a šup nejakému sucharovi tri kilá. Niekde inde zbadá ženu s prepadnutým zadkom. „Prásk! Tu máš štyri kilá! Neďakuj, pamätaj!“ Vo Vincovi samozrejme lomcujú slovenské gény, takže dobrých desať kíl by drbol aj susedovi z piateho poschodia. Ten je síce tiež tučný, ale Vinco ho neznáša. Furt sa ho totiž vypytuje, kedy si už nájde frajerku a vlastné bývanie. Baví sa s ním ako s malým deckom. Vinca to tak rozčúli, že sa v zlosti zaprisaháva, že zo dve kilá drbne aj tej jeho krpatej čivave.

Existuje však aj tretia možnosť, ktorá má oproti týmto dvom podstatne reálnejšie základy. Nastaviť si zdravú a vyváženú stravu, hýbať sa a hlavne byť dôsledný vo svojich predsavzatiach. Vinco si však nedokáže pomôcť, tento variant mu totiž pripadá prinajmenšom bizarný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ROZHOVOR S DAVIDOM ENGELSOM - FÓRUM

Belgický historik: Čaká nás čo Rimanov v prvom storočí pred Kristom

K vláde majú prísť autoritárske režimy.

TECH

Chobotniciam dali extázu a sledovali ich správanie

Chobnotnice a ľudí spája chémia v mozgu.


Už ste čítali?