Inzerát

Autor: Ján Chomík | 20.11.2020 o 11:59 | Karma článku: 10,65 | Prečítané:  537x

Moja manželka má na mňa dobrý vplyv. Netvrdím, že som dokonalý manžel, ale čo sa týka domácnosti, tak mávam občas svetlé momenty.

Musela mať so mnou svätú trpezlivosť, ale nakoniec sa jej podarilo ma domestikovať do súčasnej podoby. Už sa jej nepýtam „do ktorej skrinky patrí tento hrniec, alebo kde je sitko na cestoviny?“ Ak nám doma dochádza prací prostriedok, tak nereagujem neuvážene a neženiem sa rovno do obchodu. Moje mozgové centrum vyšle signál, či netreba dokúpiť aj iné produkty drogistického charakteru, ako napríklad aviváž, tablety do umývačky, zubnú pastu, toaletný papier a tak ďalej.

Vďaka jej poctivej výchove a neustálemu tréningu sa mi dokonca zdokonalil aj zrak. Elektromagnetické spektrum vnímam oveľa citlivejšie než pred tým. Túto nepochybnú výhodu zúročujem napríklad v nepríjemných sporoch, či odtieň farby marhuľový sen, je to isté ako broskyňový nádych. Samozrejme, že rozdiel nepoznám, ale kto chce s vlkmi žiť...

Rovnako sa mi zlepšil aj sluch. Teraz už s ľahkosťou dokážem rozoznať jemné nuansy v tóne manželkinho hlasu. „ Aj tu si už povysával?“ nevnímam ako otázku, ale jednoducho to dekódujem ako príkaz opätovného a kvalitnejšieho prevedenia tejto pracovnej činnosti. Stále je čo zdokonaľovať. Napríklad priestorové vnímanie mám mizerné. Pri vešaní vypratej bielizne na sušiak, potrebujem na jednu pračku tri sušiaky, kým moja žena dokáže dať na jeden sušiak tri pračky. Ja viem, nie je to fyzicky možné. Nuž, to sú asi tie veci medzi nebom a zemou.

Niekedy sa však vo mne ozve pradávny hlas alfa samca. Moji mužskí predkovia tisíce rokov lovili divú zver, stavali zruby, kovali meče, dobývali mestá. A ja? Ja dokážem umyť sprchový kút a vybrať čisté taniere z umývačky riadu. Niekedy na mňa z toho doľahne splín a vtedy unikám do najbližšieho Hornbachu medzi svojich. Kráčam medzi regálmi a pozorne počúvam okolité konverzácie. Bratstvo neohrozených kutilov ma nabíja energiou. Odvrhnutý samček je opäť začlenený do svorky. Z výrazov ako expanzná medzera, diletačná špára alebo polyuretánová pena mám husiu kožu.

Väčšina z nich má na sebe montérky. Ja osobne obdivujem len tých, čo ich majú špinavé. Tí, čo ich majú čisté sú podľa mňa trtkovia ako ja, ktorí si myslia, že ich nikto nespozná, ak sa zamaskujú. Vôňa dreva, mastného kovu, plastu, ma príjemne mámi a ja musím ukojiť svoju chlapskú túžbu. Po každej návšteve odchádzam minimálne s novou súpravou imbusových kľúčov, ktorú už v živote na nič nepoužijem. Jediné, čo mi vždy uberie z nadšenia je môj je akútny deficit zručnosti.

Môj strop technickej zdatnosti je s pomocou návodu zložiť nejaký produkt vyrobený švédskym nábytkovým reťazcom. S železnou pravidelnosťou mi po zložení nejaké súčiastky prevyšujú. V prípade, ak nedokážem niečo zmontovať, používam vulgarizmy na adresu výrobcu, alebo aplikujem hrubú silu. Túto zručnosť som zdedil po otcovi a nemienim sa jej vzdať.

Alebo takto, aby som to celé skrátil nekúpite niekto vŕtačku s príklepom?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prieskum: Z konfliktu SaS a OĽaNO ťaží Sulík, rastie aj Pellegriniho Hlas

Kollárova Sme rodina padala už pred kauzou nemocnica.

Ťažko chorý Američan sa priznal k vražde spred 25 rokov

Zabil človeka, mal sa prihlásiť už dávno, hovorí detektív.


Už ste čítali?