Kľúče

Autor: Ján Chomík | 26.11.2020 o 11:10 | (upravené 26.11.2020 o 12:18) Karma článku: 10,19 | Prečítané:  331x

Bol to môj prvý prenajatý byt. Prázdny a neprívetivý, presne ako môj bankový účet. Lacný modrý koberec bol dominantný prvok obývacej miestnosti.

Kúpeľňa bola z umakartu a stenu zdobilo prasknuté zrkadlo, v kuchyni trucovala oprskaná dvojplatnička. Pach po spálenom tuku a cigaretách bol rovnako zažratý do chladných stien ako aj do žltosivej záclony, ktorá smutne spomínala na svoju dávnu bielobu. Ježišikriste, ten byt bol tak depresívny, že ak to bolo fyzicky možné, tak by asi radšej spáchal samovraždu. Cez to všetko to bolo miesto, kam som sa každý večer rád vracal. Pocit slobody je rovnako slepý ako láska.

V byte o poschodie vyššie, žil nejaký sexuálne náruživý pár. Cez tie panelové steny bolo počuť všetko. Nikdy som sa s nimi osobne nestretol, ale ten rytmický súzvuk ich tiel a vzdychov som mal tak napočúvaný, že som sa párkrát pristihol pri myšlienke, či sa to už nedá považovať za trojku.

Sused oproti si rád a často vypil. Bol to obrovský chlap s obrovskými rukami, ktorými pokojne vyklepete aj dvojcentimetrové rezne. Raz, keď som sa vracal z práce, tak som ho stretol na poschodí. Jednou rukou bol opretý o zárubňu a druhou sa snažil odomknúť dvere od vlastného bytu. Zaregistroval som, že s tým má značný problém a ponúkol som mu, že mu s tým pomôžem. Pomaly otočil hlavu a asi do dve sekundy sa v tom smere otočili aj jeho oči. Usmial sa a odpovedal mi niečo typicky nezrozumiteľné jazykom opilcov. Keď som natiahol ruku, aby mi podal kľúč, tak som zistil, že miesto kľúča zviera medzi prstami päťkorunáčku.

Život je plný zamknutých dverí. Niekedy trpezlivo skúšame kľúč za kľúčom, ale dvere nedokážeme odomknúť. To nie je možné, hovoríme si a neveriacky krútime hlavou. Občas je to na zbláznenie. Potom si začneme klásť otázky. Máme správne kľúče? Nemajú tie dvere ostať zavreté? Nie je náhodou kľúč z druhej strany? Nemáme radšej zvoniť a čakať, kým nám niekto neotvorí? Tých možno je presne toľko, koľko je na svete dverí.

A možno sme niekedy opití životom a medzi palcom a ukazovákom zvierame namiesto kľúča mincu a to sa potom môžeme snažiť koľko chceme.

Ospravedlňujem sa zbytočný úvod, ale bol mojim  kľúčom k pointe.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Sulík s Remišovou zle zapli gombík

Didaktická príručka pre budúcich členov koalícií.


Už ste čítali?