Kráľ Testovič a kráľ Richard otvorené srdce

Autor: Ján Chomík | 27.11.2020 o 13:40 | (upravené 27.11.2020 o 14:14) Karma článku: 6,26 | Prečítané:  1165x

Ďuro vojde do zatuchnutej izby. Na malom drevenom stole horí sviečka, deti sa ohrievajú pri peci a žena Mariena sedí za krosnami a vyrába tkaninu, z ktorej neskôr ušije oblečenie pre celú rodinu.  

Ďuro si sadne za stôl, zloží klobúk z hlavy a vážnym hlasom prehovorí k rodine.

„Tak je to tu, máme po vtákoch, kráľ Testovič vymenil s Číňanmi naše Tatry za dve miliardy rýchlotestov."

Mariena si založí ruky a pokrúti hlavou na znak nesúhlasu.
„Anciáša jeho, tak to už je veľa aj na koňa, a čo na to ľudia?“ opýta sa.
„Ľudia, ľudia... čo by robili? Nič nerobia! Každý má svoje starosti a žije jak sa dá! Ekonomika je v péčku Mariena!“ hystericky zreve Ďuro tak, až sa deti rozplačú.
„Ďuro, upokoj sa!" sfúkne ho žena.

Ďuro trucovito skrotí svoje emócie a pokračuje v rozprave.
„Takže teraz sa budeme testovať päťkrát za deň. Výsledky sa budú zapisovať do špeciálnych zošitov, hlavne treba všetko vypisovať veľkým a tlačeným písmom, aby to bolo čitateľné. Potom sa tieto zošitky raz za mesiac zo všetkých obcí a kráľovským miest odvezú pomocou konskej železnice do hlavného mesta, priamo na úrad hlavného lapiducha. Čo sa tým potom budú robiť nikto nevie. Ech Mariena moja, toto nebude dobre.


No nič, nejako bolo a nejako bude. Načim mi do obchodu, zmení tému Ďuro.
"Múky a cestoviny, jesto?" opýta sa.
"Jesto, dve palety z každého Ďurik ... " odpovie Mariena, ale keď už pôjdeš tak zober ešte po dvadsať kilo z každého.
"A kvások ti kvasí, Mariena?" zaujíma sa Ďuro.
"Kvasí, kvasí... " odpovie ledabolo.
"Gumičky na rúška ešte máme?"  pokračuje Ďuro.
"Ešte necelé dva kilometre, Ďurko môj. Zrazu sa však Mariena zháči a prestrašene sa opýta manžela. „Ďuri, myslíš, že je také zlé, že toto leto nepôjdeme do Chorvátska?“ Ďuro rázne vstane a hneď jej jednu švacne spakruky po pysku. „Jak, že nie!?  Chorvátsko v lete musí byť! Neni takého kráľa a ani vírusu, aby slovač nešla v lete do Chorvátska! „

„Ale toto nie je život!!! Ja sa tu dusím!!!" prepadne slzám Mariena.

„Utečme, Ďurko môj premilený, zaprisahávam ťa, utečme!“ oroduje Mariena.
Mariena by rada do Mongolska, za kráľom Richardom. Krajina je to síce drsná, žiadna orná pôda, samé stepi, ale vďaka kráľovi Richardovi je to krajina otvorená voči všetkým ľudom. Obyvatelia sú v nej otvorení, obchody sú otvorené, okná sú otvorené, ak si tam niekto niečo zlomí, tak je to vždy otvorená zlomenina. Dokonca aj fľaškové pivo sa tam predáva už otvorené. Všetci ľudia čo tam žijú už tam len tak stoja s otvorenými hubami a nechápu čo sa deje.

"Mara, Mara, toto ťa láka? Mongolsko? Teraz, keď deti dospievajú? Aničke sa darí, slúži na zámku u grófky a vedie si dobre. Malý Jurko, ani sa nenazdáš bude tovarišom. Dnes tovariš, zajtra majster! Tak sa hovorí. Ostaneme pekne doma na rodnej hrude. My sme tu doma, Mariena! Nejako bolo, nejako bude. Vždy sme sa o seba postarali a vždy sa postaráme. Máme to v krvi. Nech sa deje, čo sa deje. Možno nie sme najmúdrejší, možno najšikovnejší, ale my veľmi dobre vieme svoje. Na nás si len tak niekto nemôže, Marienka moja. Vieš ako sa hovorí: preveruj, ale ignoruj, či tak nejako. Dobre bude, neboj sa." upokojuje ju Ďuro.

Fejsbuk ide? opýta sa znenazdajky Ďuro.
Ide, ide... odpovie Mariena.

Dobre, dobre. Mám totiž pár myšlienok, o ktoré sa chcem podeliť so svetom, ale najprv si idem pofajčiť. Ďuro stojí pred zemľankou a s chuťou si poťahuje zo svojej ručne vyrobenej fajky. Toho roku sa mu podarilo celkom dobre vysušiť lopúchové listy. Ja im dám drahé tabaky kupovať, pousmeje sa  s pocitom, ako opäť šikovne vybabral so systémom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Sulík s Remišovou zle zapli gombík

Didaktická príručka pre budúcich členov koalícií.


Už ste čítali?